Zlomené ruže

Príbehy 20. Storočia: Príbehy a osudy svätokrížskej židovskej komunity

Židovské obyvateľstvo bolo vnútorne organizované do autonómnych náboženských obcí. Od polovice 19. storočia si povinne zakladali matriky, vďaka ktorým dokážeme určiť ich presný počet v mestách, ktorý sa však menil najmä pod vplyvom legislatívnych zmien.

Židovská náboženská obec sa vo Svätom Kríži nad Hronom začala formovať (dnes už Žiar nad Hronom) v roku 1870. Jej zakladateľom bol Nathan Klein, s ktorým sa do tohto mestečka prisťahoval aj Joseph Weil. Tieto informácie sme získali z maďarského lexikónu z roku 1929, ktorý svätokrížsku židovskú komunitu charakterizuje ako malú.

Komunita si v meste v roku 1888 postavila synagógu, založili cintorín aj školu, ktorá však bola v roku 1919 zavretá kvôli nízkemu počtu žiakov. Komunita tiež mala pohrebný spolok Chévre Kadiša, na ktorého čele v roku 1929 stál Jozef Zlattner. Tieto miesta nám však len z časti poskytujú obraz na život židovských obyvateľov našeho mestečka. Nanešťastie, v povojnovom období ostala synagóga zničená. Neskôr ju kúpila rodina Hurtíkovcov, presnejšie Magda Hurtíková (z rozhovoru s pani Kosorínovou). Židovský cintorín nachádzajúci sa pod Šibeničným vrchom sa stal terčom vandalov, neonacistov. Rokmi sa stal čím ďalej zanedbanejší. Avšak dnes už je v zachovalejšom stave, pripravený na revitalizáciu vďaka študentom našej školy, pedagogických zamestnancov, pamätníkov a nadáciám.

Vďaka pamätníkom však nahliadame aj do podrobnejšieho opisu života židov v našom mestečku, ich zvyklostiam, tradíciám a vzťahmi s ostatnými obyvateľmi. Pani Katarína Kosorínová nám porozprávala najmä o ich obydliach, ktoré domy osídľovali, o ich profesiách, rodinných príslušníkoch a pridala aj nepekné, ale aj pekné spomienky na konkrétne osoby, ktoré v nás vyvolávajú väčšiu motiváciu dojsť s týmto projektom až do samého konca.

Kruto a bez lúčenia – začiatok deportácií

15. mája 1942 prijal Snem Slovenskej republiky ústavný zákon č. 68/1942 Sl. z. o vysťahovaní Židov, ktorý zbavil všetkých deportovaných židov štátneho občianstva i majetku a vytvoril právny podklad pre deportácie. Prvý transport mladých žien a dievčat zo Slovenska do koncentračného tábora Osvienčim odišiel 25. marca 1942 z popradskej stanice.

V sčítaní obyvateľstva, ktoré sa konalo 1938, sa hlásilo k izraelskému vierovyznaniu v našom mestečku 44 obyvateľov. Protižidovské opatrenia neminuli ani toto mesto. Prihlásiť sa musel každý, a pri tých, ktorí neboli slovenskými štátnymi príslušníkmi mala byť okamžite podaná žiadosť o udelenie štátnej príslušnosti a povolenie k pobytu, v našom mestečku však žili iba „slovenskí židia“.

Podľa spomienok pamätníkov deportácie prebehli v meste kruto. Pán Hurtík spomína nato, ako sa snažili pomôcť svojim kamarátom: „V 1941, tak ich sústredili pri pošte pod javorom a nakladali ich do áut a odvážali do Kremnice. Sme si ruky popodávali, tam boli gardisti, takí ostrí chlapi. Nedovolili žiadne lúčenie.”

Podľa zistení vyviezli väčšinu obyvateľov židovského pôvodu do koncentračného tábora Sobibor, niekoľko mužov transportovali do Osvienčimu, jedného do Buchenwaldu, jedného do Majdaneku. Ľudia vezení do koncentračného tábora Sobibor zomreli zrejme veľmi rýchlo. Boli vyvraždení už v jeden deň. Najčastejšie sa spomína ako dátum smrti 8. december 1942. Zdecimovaná komunita sa už v Sv. Kríži nad Hronom nikdy neobnovila. Aj to minimálne množstvo ľudí, ktorí sa vrátili, postupne mesto opustili. Zostala iba rodina konvertovaných Haasovcov. Poniektorí navrátilci sa presťahovali do blízkej Banskej Štiavnice, Bratislavy, rodina Deutelbaumovcov sa usídlila v Izraeli.

Zostali len spomienky…

Pri zhrnutí nadobudnutých poznatkov o židovskej komunite v našom mestečku môžeme konštatovať, že sme identifikovali sme takmer 50 obyvateľov židovského pôvodu, ktorí žili v Svätom Kríži nad Hronom v období 30-tych a 40-tych rokov 20. storočia.

Mesto Žiar nad Hronom sa stalo moderným polyfunkčným mestom s bohatými dejinami, ktorej súčasťou je aj židovská komunita a pamiatky po nej. Synagóga, cintorín a mnohé domy na ulici Slovenského národného povstania, ktoré sú dnes využívané ako budovy reštaurácií a obchodov… Ostali nám len spomienky, s ktorými sa chceme podeliť tak, ako sa s nami o ne podelili aj pamätníci a oboznámiť obyvateľov mestečka s jedným veľmi zaujímavým míľnikom v dejinách Svätého Kríža nad Hronom.

Galerie
Dom Zlattnerovcov s obchodom so zmiešaným tovarom, 20.-30. roky 20 storočia, súkromný archív Vchod do hotela Deutelbaummcov, v predu študenti; 20.roky 20. storočia, zdroj- sukromný archív M.Pavúka, kópiu poskytol J. Krchman)
Žiar nad Hronom, Svätokrížske námestie

Svätokrížske námestie sa nachádza na južnej strane mesta Žiaru nad Hronom. V minulosti to bolo hlavné námestie mesta Svätého Kríža nad Hronom. Konali sa tu jarmoky- či už dobytkové alebo všeobecné. Na tomto námestí bývala väčšia časť židov. Námestie je v dnešnej dobre pomerne zachovalé, je tam park a obytné domy.

Pozostatky starej lekárne po bombardovaní na konci vojny+na ľavej strane lekáreň rodiny Haasovcov, 60. roky, súkromný archív Lekáreň a dom rodiny Haasovcov, 40. roky, archív AE SAV v MsKC Žiar nad Hronom)
Dom rodiny Weilovcov, 20.roky, súkromný archív Dom Knopfelmacherovcov, dole v pravo je dnešná podoba, prelom 20. storočia, archív J. Krchmanna
Dom Haasovcov, 30.roky, súkromný archív Dom a obchod Zlattnerovcov, 20.-30. roky, súkromný archív
Na pravo dom Altmannovcov, rok neznámy, súkromný archív J. Krchmana Hotel, krčma a dom Deutelbaummovcov, fotka pochádza z 20. rokov, zdroj- archív M. Pavúka
Příběh místa

Pamätníci rozprávajú o židovskej komunite, ktorá žila na svätokrížskom námestí vo Svätom Kríži nad Hronom. V novembri roku 1940 bol vykonaný súpis členov židovskej komunity ktorí tu žili. Podľa tohoto spisu sa môžme dozvedieť, že viacero židovských rodín sa hlásilo už k slovenskej národnosti. Väčšina rodín vlastnila obchody, krčmy, lekárne, alebo boli významnými úradníkmi, lekármi, zubármi atď. Vo Svätom Kríži bol najvýznamnejší obchod so zmiešaným tovarom- dom Zlattnerovcov.