Vlado Strmeň – hudobník a hrdina SNP

Tento rok som mal tú česť viackrát sa stretnúť s pánom Vladimírom Strmeňom, s príjemným človekom, hudobníkom čo hral s dychovou hudbou takým ľuďom ako Edvard Beneš či Ludvík Svoboda. Pán Strmeň nerád spomína na vojnové utrpenie, radšej má dobré spomienky s dychovou hudbou, avšak rozhodol sa spraviť so mnou výnimku. Všetky jeho príbehy zo Slovenského národného povstania sa stali keď mal len 17 rokov, teda približne toľko ako mám práve ja. Pán Strmeň sa narodil v auguste 1928. V troch rokoch prišiel o otca, bol sirota. Žil v sirotinci v Radvani, kde mu jedna mníška (vychovávateľka), ktorá mala konzervatórium, povedala, že má vlohy k muzike a učila ho základy hudby. Začal sa to učiť ako koníček. „Museli sme sa učiť 25 hodín denne“ opísal pán Strmeň svoje školské časy. 12. septembra 1942, po skončení školy narukoval do armády ako elév. Prvá vojnová historka prišla už v deň narukovania. Jedno americké lietadlo s poruchou zhodilo neďaleko mesta 13 bômb. „Takto ma privítali na vojne, v prvý deň.“, poznamenal Strmeň. Pán Strmeň opísal situáciu v deň vypuknutia povstania takto: „Bol vyhlásený poplach, nevedeli sme čo sa deje, museli sme opustiť kasárne, zoradiť sa pred kasárne, kde nám bolo oznámené, že vypuklo Slovenské národné povstanie, na Nemcov sa strieľa a s partizánmi sa vyjednáva“. Pán Strmeň prišiel domov do baníckej osady Richtárová. V rodičovskom dome bol partizánsky štáb majora Morozova, ktorý mu povedal: „Načo ti je trúba, tu máš vintovku,budeš s nami bojovať“ A tak sa pána Strmeňa stal partizán. Pred odchodom na front absolvoval 14-denný guľometný a mínerský výcvik aj so skúškami. Na fronte bolo veľmi rušno, Nemci ich neustále ostreľovali delostreleckou a mínometnou paľbou. 14. októbra 1944 začali na Čremošnom Nemci mínometný útok, po ktorom bol pán Strmeň ranený (dostal 5 zásahov). Bol prevezený na obväzište, odtiaľ odišiel sanitkou do nemocnice v Banskej Bystrici. ).“ Neskôr bol prevezený naspäť k jednotke na Španiu dolinu, kde v miestnej ošetrovni ostal až do ústupu do hôr dňa 27.októbra 1944. Ranený Strmeň prechod zvládol. Po týždni v loveckej chate na Jelenskej skale ho lekárka prehlásila za bojaschopného. V horách v tom čase vládla tuhá zima ,avšak život v tzv. partizánskej republike išiel ďalej . Pán Strmeň sa v horách pravidelne stretával z Andrejom Bagarom. Ten so svojim divadlom vedel zdvihnúť náladu. 2. februára obsadili partizáni výhodné pozície pri moste v Richtárovej a čakali na príchod Nemcov ,ktorí mali v pláne ju vypáliť. Hodinu ležali v snehu, keď začali prichádzať Nemci. Vpredu na saniach dvaja dôstojníci a za nimi skupinky vojakov s horľavinami. Hneď ako prišli sa spustilo podľa slov pána Strmeňa peklo. Hodinová prestrelka skončila tvrdou porážkou Nemcov. 18.marca už nemali také šťastie, Nemcom sa podarilo Richtárovú vypáliť. Zhorel aj Strmeňov rodičovský dom, jeho rodina prežila len zásahom obetavej učiteľky. Červená armáda bola už blízko a tak sa rozhodlo prejsť front. Na hore Chabenec ich zastihla mohutná fujavica len vďaka súdržnosti prežili. Po prejdení frontom bol pán Strmeň pridelený k armáde generála Svobodu k Parížovciam (dnes súčasť Liptovskej mary). V týchto ťažkých bojoch použili Nemci plameňomety a Rusi slávne kaťuše. Pieseň kaťuša neskôr pán Strmeň zahral samotnému veliteľovi armády generálovi Ludvíkovi Svobodovi. Po vojne pracoval v v Podbrezovských železiarňach, kde okrem iného robil kapelmajstra. Neskôr prešiel do podniku Tesla kde bol tiež členom dychovej hudby. Z vojny ako aj z obidvoch zamestnaní si odniesol množstvo vyznamenaní. Po odchode do dôchodku naďalej robil kapelmajstra až do zrušenia kapely po Nežnej revolúcii. Aktuálne učí svojho pravnúčika hrať na klávesy, na harmoniku, na fujaru.

Galerie
Prvé stretnutie s pánom Strmeňom, oboznámenie sa z príbehom.
Banícka osada Richtárová, Parížovce, Zvolen, Banská Bystrica, Poprad

Banícka osada Richtárová je zaujímavá práve ťažkým bojom, ktorý tu pán Strmeň zažil .februára. Rovnako tu bol jeho rodičovský dom, ktorý mu Nemci vypálili 18.marca.

Parížovce – obec, ktorá je dnes súčasťou priehrady Liptovská Mara sa stala dejiskom tých najťažších bojov aké pán Strmeň zažil

Zvolen – Vo Zvolene pán Strmeň zažil vyhlásenie SNP. Slúžil tu vo vojenskej hudbe.

Banská Bystrica – v nemocnici sa vyliečil z najťažších zranení, neskôr hral aj na oslavách 1.výročia SNP

Poprad – koniec cesty z partizánskej republiky, prešatenie a prezbrojenie, stretnutie s generálom Ludvíkom Svobodom

V zime som navštívil okolie baníckej osady Richtárová. Mal som možnosť vidieť v akom prostredí žil a bojoval pán Strmeň. Ošetrovňa v Starých horách v ktorej sa liečil pán Strmeň
mapa partizánskej republiky